KHL poprad
Čo sa vám tento rok nepodarilo. Nie je vedenie klubu sklamané?
Nepoznám vedenie, ktoré by bolo spokojných so sezónou, ak sa nepostúpi do play-off. U nás to nie je iné. Aj keď išlo o prvý rok v KHL.
Na druhú stranu nikto nemohol myslieť na zázraky. Čakal ste podobný priebeh sezóny?
Vedel som, že to bude veľmi ťažké, KHL je totiž každým rokom kvalitnejšie. Až na Jekaterinburg a Čechov sa výkonnosti všetkých mužstiev porovnávajú. Ako nováčik sme neboli v jednoduchej situácii, na druhú stranu sa nám nepodarili len dva zápasy. Inak o výsledku rozhodovali maličkosti. Pri troške skúsenosti sme mohli získať viac bodov.
Dá sa teda povedať, že v mužstve cítite potenciál?
Už máme z čoho vychádzať. Sú tu hráči, ktorí v KHL obstáli. Verím, že keď privedieme kvalitné posily, tak je šanca, aby sme sa zlepšili.
Je veľa zložité vytvoriť v Poprade mužstvo, ktoré by sa malo prebojovať do play-off, keď nemáte také možnosti ako bohaté ruské kluby?
Je to ťažké. Realita je taká, že kluby s prostriedkami na drahé hráča už play-off zaistené majú.
Napriek tomu v hokeji peniaze neznamenajú všetko. Už premýšľate, ako tím doplniť, aby bol úspešný?
Intenzívne na tom pracujeme. Vedenie klubu by malo urobiť maximum, aby udržalo kostru tímu a my musíme mať šťastnú ruku pri výbere posíl. Už je samozrejme máme vytipované, ale žiadne mená povedať nemôžem, pretože sezóna ešte nie je u konca a hráči sú pod zmluvami.
Ako ste sa vyrovnával s výpredajom hráčov v čase, keď ešte nie je koniec sezóny?
Vnímam to ako realitu. Trebárs u Juraja Mikuš mi bolo oznámené, že sme ho do Fínska pustili s tým, že by za nás mohol budúci rok nastúpiť. A takýchto prípadov bolo viac.
Ako sa s odchody vyrovnávalo mužstvo?
Keď sa to dozvedelo, utrpelo menšie šok a naša hra nebola dobrá. Postupom času sa s tým ale chalani zrovnali. Nie sme jediní, kto k takémuto kroku pristúpil. Urobil to Jekaterinburg, urobil to Novosibirsk, ktorý poslal svojho najlepšieho hráča Vladimíra Tarasenka do Petrohradu.
Dá sa povedať, že ste sa aj vy ako tréner v KHL veľa naučil? Urobil by ste niečo inak, keby bol začiatok sezóny?
Netrafili sme sa úplne vo všetkých hráčoch, ktoré sme sem priviedli. Tá voľba by bola v dvadsiatich percentách iná. Učíme sa aj cestovať na zápasy von, kde sú časové posuny. Rôzne to meníme a skúšame a pomaly sa blížime ideálu. Budúcu sezónu to bude lepšie.
V posledných týždňoch sa hovorilo o presune klubu do Prahy. Ako tieto špekulácie vnímate?
Aby som sa priznal, toto sa ku mne moc nedostáva, pretože som buď na Zimák, alebo sám doma. Samozrejme ale viem, že tieto šumy tu sú. Čo na to povedať? Šumy boli vždy, už vlani sa hovorilo o tom, kto tu bude, alebo nebude trénovať, či bude Lev v Poprade, alebo nebude. Tomu sa nedá zabrániť.
Keby sa vás niekto pýtal, či by ste hral radšej v Poprade, alebo v Prahe, čo by ste odpovedal?
Mňa sa na to nikto nepýtal.
To robím práve ja.
Ja budem rád, keď budem môcť trénovať mužstvo HC Lev a nie som tu od toho, aby som si vyberal.
Tak sa spýtam inak: ako ste si za ten necelý rok v Poprade zvykol?
Všetci sme nadšení Tatrami a tým, ako nás tu prijali. Nečakal som ani, ako vynikajúca spolupráca bude s miestnym klubom. Nejdeme si na nervy, naopak si vychádzame v ústrety. Jediná škoda je, že je to tak ďaleko od domova. Rodina býva až v Karlových Varoch, čo je problém. Synovi je pätnásť a myslím, že by v tomto veku potreboval otca viac doma.
Nepremýšľal ste, že by za vami prišla rodina do Popradu?
To je zložité, keď syn chodí do školy. Okrem toho hrá hokej a každý deň má tréning. Je potrebné, aby sa o neho niekto postaral.
Ako často sa vídate?
Keď to dobre dopadne, tak raz za mesiac, raz za dva mesiace. Manželka tu za mnou bola dvakrát, skôr jazdím domov ja.
